piatok 16. decembra 2011
sobota 10. decembra 2011
utorok 6. decembra 2011
streda 30. novembra 2011
utorok 29. novembra 2011
Pustite Rona konečne k slovu!
Kto je Ron? Ron Paul je kongresman z amerického štátu Texas, pôvodným povolaním lekár. V Kongrese funguje už niekoľko desaťročí a tento rok už po tretí raz (1988, 2008) kandiduje na prezidentských úrad USA. Od prezidentských volieb 1988 je tento dlhoročný Republikán libertariánom. Ron Paul je nenápadnou šedou myškou tohtoročných volebných debát. A tým nenarážam na farbu jeho vlasov.
Mainstreamové média, ktoré sú vo väčšine prípadov naklonené k Demokratom a ktoré tak vehementne lobovali za zvolene Baracka Obamu úspešne ignorujú akékoľvek Ronove vystúpenia či príhovory. Televízna stanica CBS v nedávnej prezidentskej debate republikánskych kandidátov dokonca zašla tak ďaleko, že z 90 minútovej debaty dostal Ron Paul priestor niečo cez minútu a pol. Niektoré média idú dokonca do takých extrémov (najmä republikánsky Fox News), že ak Ron Paul skončí v prieskumoch na jednej z prvých troch priečok, tak ani neprečítajú jeho meno. Jeden z Fox News korešpondentov ho nazval „crazy uncle Ron“. Majú pre tieto činy dôvod?
Ron je 3rd partier. Preto môže zaujať oba tábory naprieč americkým politickým spektrom. A to veľa konzervatívcom šliape na kurie oko. Ron sa ostro stavia proti akejkoľvek intervencií zo strany americkej vlády, ba dokonca odsudzuje prítomnosť amerických vojakov kdekoľvek na svete. Tým prekáža vojnovému priemyslu a obrovským korporáciam, ktoré si za ostatných desať rokov urobili z intervencií USA svoj dobre vedený a neskutočne zarábajúci biznis. Práve to je jeden z dôvodov prečo je Ron ignorovaný. Svoje rozhodnutia obsahuje výškou zdrojov, ktoré môžu Američania takýmto spôsobom isolacionizmu ušetriť z rozpočtu. Navyše stratégií nemiešania sa do vnútornej politiky iných štátov sú naklonení aj voliči. A netýka sa to len liberálnych odporcov akéhokoľvek ozbrojeného konfliktu. Radia sa k nim už aj konzervatívnejší voliči, ktorí stále považujú Spojené štáty za svetovú veľmoc, avšak vidina ušetrených peňazí z rozpočtu ich láka viacej. Ron Paul kritizoval vojenskú prítomnosť USA v Afganistane tvrdením, že ak by bola nejaká skutočne deklarovaná vojna medzi Afganistanom a Spojenými štátmi, tak USA by vedelo kto ju vyhlásil, vznikol by nepriateľ a ten nepriateľ by bol porazený. Ak sa však toto nepodarilo splniť za desať rokov, podľa Rona Paula to nie je vojna. Navyše kritizuje fakt, že tak vyspelá armáda USA nevie poraziť teroristov v Afganistane.
Kongresman Paul však nie je žiadnou soft power holubicou. Ozbrojený konflikt a použitie sily nevylučuje. Avšak legitimita takýchto krokov musí byť podmienená priamou hrozbou na USA a prostriedky môžu byť použité len na nevyhnutnú obranu a odvrátenie konfliktu.
Je pravda, že Ron oslovuje tak úzko vyprofilovanú skupinu voličov, že jeho šanca stať sa prezidentom sa nepohybuje v reálnych intenciách. Na druhej strane však môže ako 3rd partier výrazne ovplyvniť voľby 2012. A nebolo by to v histórií amerických prezidentských volieb po prvý raz. Stačí si pripomenúť meno aktivistu Ralpha Nadera a voľby v roku 2000. Nader bol demokratom a do prezidentských volieb išiel ako kandidát Green Party. Nader bol v podobnej pozícií ako je dnes Ron Paul. Rovnako bol ignorovaný a jeho zvoliteľnosť bola značne spochybňovaná. Dosiahol však obrovskej podpory zo strany Demokratov a dokonca aj známych osobností ako hercov, spevákov či politických aktivistov. V konečnom dôsledku tak odobral množstvo hlasov kandidátovi Demokratov, Clintonovmu VP Al Gorovi, ktorý prehral s Georgom Bushom len o pár hlasov. De facto tak Nader spôsobil Bushove víťazstvo.
Ron Paul musel často obhajovať niektoré svoje výroky. Napríklad v prípade, keď tvrdil, že útoky z 11. septembra si spôsobili sami Američania. Nemal však na mysli niektorú z konšpiračných teórií. Skôr odkazoval na to, že útoky na Svetové obchodné centrum sú výsledkom a „odmenou“ za americkú intervencionalistickú politiku po skončení Studenej vojny. Rovnako sa nedávno nechal počuť, že zdaňovanie je v istom spôsobe krádež. V debate o national security Ron Paul kritizoval návrh niektorých jeho kolegov – kandidátov z GOP, ktorí sú za profiling podľa náboženstva pri vstupe do USA a tým pádom za iné postupy TSA agentov pri letiskovej kontrole cestujúcich, ktorí „by mohli byť teroristami“. TSA (Transportaion Security Administration) je súčasťou amerického Homeland Security departmentu, ktorá má na starosti bezpečnosť cestujúcej verejnosti. „Rule of law by nemalo byť na úkor slobody“, tvrdí Ron.
‚Dr. NO‘ Ronald Ernest Paul oslávi budúci rok 77 rokov. Pri prípadnom zvolení by sa tak stal najstarším prezidentom Spojených štátov od čias Ronalda Reagana. Ten bol inaugurovaný tesne pred svojimi sedemdesiatymi narodeninami. Ronove šance na zvolenie len v primárkach sú minimálne až žiadne. A to nehovorím o prezidentských voľbách. Každopádne ide však o veľmi výraznú postavu, ktorá v istom zmysle ovplyvní americké voľby. A práve preto by si zaslúžil zo strany médií a politikov viacej rešpektu a priestoru pre svoje názory.
Čítajte viac: http://dusanfischer.blog.sme.sk/c/281785/Pustite-Rona-konecne-k-slovu.html#ixzz1f3CPf5cI
Európska dlhová kríza ohrozuje dolár
Celosvetová hospodárska situácia je každý deň zúfalejšia. Približne polovica všetkých amerických bánk je významne vystavená dlhovej kríze v Európe. Avšak nebezpečnejšie pre daňových poplatníkov v USA je postavenie dolára ako rezervnej meny pre celý svet a status Federálneho rezervného systému USA ako veriteľa poslednej inštancie. Ako sme sa dozvedeli z posledných odtajnených dokumentov, neťažili z toho len spoločnosti ako AIG, automobilový priemysel a rôzne americké banky, ale aj viacero zahraničných centrálnych bánk keď začali mať ťažkosti. Nič sa však nevyriešilo tým, že sa produktivita Američanov ponúkla ako obetný baránok. Grécko je určené ako prvá kocka domina k pádu v reťazci európskych ekonomík v ohrození. Skôr ako poučenie sa z odstrašujúceho gréckeho príkladu náročného verejného sektora a potápajúceho sa súkromného sektora, čo je pravdepodobnejšie od našich politikov, je prípadná záchrana európskych investorov.
USA sú relatívne len mierne vystavené ochromeným gréckym bankám, ale tie budú nasledovať oveľa väčšie ekonomiky v Európe a to bude mať vážne dopady na banky v USA. Grécko je technicky dosť malé na záchranu. Taliansko nie je. Nemecko nie je. Francúzsko nie je. Odhaduje sa, že americké banky majú viac ako bilión dolárov viazaných v rizikových nemeckých a francúzskych bankách. Vzhľadom k tomu, že nutkanie zakryť dlh ďalšími úvermi je tak silné, kolaps eura je na spadnutie. Bude Fed zodpovedný za prípadný pád amerického dolára spolu s eurom?
Najviac neúprimný aspekt príbehu o európskej kríze štátneho dlhu je, že celé ekonomiky sa zrútia ak sa nenájdu zdroje, ktoré sa vymámia od produktívnych ľudí na celom svete. To nie je pravda. Iste, pre banky prichádzajú ťažké časy, ale slobodní ľudia si vždy nájdu cestu späť k prosperite, ak politici ich nechajú na pokoji. Spoločenstvá v Grécku sa stretávajú a vytvárajú barterové systémy pretože vedia, že euro sa stáva nestabilným. Gréci sa učia ako sa zapojiť do vzájomného obchodu bez použitia meny nariadenej a ovládanej centrálnymi bankami. Inými slovami, Gréci znovu objavujú, čo peniaze v skutočnosti sú a navzájom obchodujú spôsobmi, ktoré nemožno ovládať, manipulovať, premárniť, nafúknuť a všeobecne zničiť skorumpovanými bankármi a politikmi, ktorí to umožňujú. Poľnohospodári aj tak budú pestovať obilie, mechanici budú stále opravovať autá, ľudia budú stále vyrábať veci a vymieňať si ich medzi sebou. Žiadny bankár a žiadny politik to nemôže zastaviť zničením jednej meny. Ľudia vynájdu alebo vytvoria ďalší prostriedok výmeny.
Bohužiaľ, keď sa politici snažia monopolizovať menu v zákonné platidlo, pre ľudí je stále ťažšie a ťažšie prežiť inflácie a zdanenia, ktorému sú vystavení. Bankári by sa mali podrobiť hrozivému zoškrtávaniu než aby nevinní ľudia platili za ich chyby. Tieto straty by mali byť obmedzované a likvidované, skôr ako udržiavané a odmeňované. To je jediný spôsob, ako sa z toho spamätať.
Vládny dlh je často považovaný za pevný ako skalu, pretože je podporený schopnosťou vlády násilím získať úroky od verejnosti. Verejnosť je stále viac ochotná nechať sa okrádať, zatiaľ čo bankári zostávajú celí. Nepokoje a násilie v Grécku by nám mali povedať niečo o udržateľnosti tohto systému.
Ak budeme pokračovať v zachraňovaní bánk a bankárov, aby mohli ďalej prichádzať o peniaze a ak túto záťaž prenesieme na daňových poplatníkov, je až veľmi ľahko predvídateľné, čo bude nasledovať potom.
Zdroj: RonPaul
Preložil: Jana Sasfaiova
piatok 18. novembra 2011
nedeľa 13. novembra 2011
pondelok 31. októbra 2011
utorok 25. októbra 2011
Vláda ako biznis
Uprostred šumu ekonomických nezmyslov šíriacich sa od zrútenia realitnej bubliny a strmého stúpania nášho štátneho dlhu, nastalo trvalé opakovanie pesničky, že Washington by mal byť riadený skôr ako biznis. Ak by viac podnikateľov mohlo používať svoj dôvtip a prezieravosť , táto krajina by bola v kondícii vo veľmi krátkej dobe. Je to však dobré riešenie?
Podniky sa predovšetkým snažia zvýšiť svoje tržby a zisky. Príjmy vlády závisia na daniach. Vláda hromadí peniaze z daní žmýkaním zárobkov ľudí pod hrozbou auditov, pokút a väzenia. Naša vláda už teraz vyzbiera zhruba 2,1 bilióny dolárov ročne od daňových poplatníkov Ameriky. Sotva potrebujeme zvýšiť tržby našej federálnej vlády tak ako súkromné podniky!
Firmy predávajú produkty alebo služby dobrovoľným kupujúcim vždy s cieľom zvýšiť svoj podiel na trhu v čo najväčšej miere. Ale čo je produktom alebo službou federálnej vlády? Pravidlá, predpisy, byrokracia, papierovanie, byrokratické postupy, prekážky, nerovná ochrana a bezpečnosť pred ľuďmi so zbraňami, nátlak a dodržiavanie predpisov prostredníctvom sily a zhabania majetku, militarizmus miesto národnej obrany a samozrejme obrovský sociálny štát. Potrebujeme viac takýchto verejných služieb? To asi ťažko. V skutočnosti až príliš veľa z týchto deštruktívnych vecí už máme.
Čo potrebujeme, je viac slobody. Sloboda je jednoduchá schopnosť ľudí žiť svoj život podľa svojho uváženia, bez nátlaku vlády, za predpokladu, že nebudú iniciovať násilie alebo podvod voči ostatným. To, čo naozaj potrebujeme, je menej obmedzujúca vláda, nie viac výnosov.
Washington musí prestať vidieť seba ako rastúci priemysel a uvedomiť si, že naozajstná funkcia vlády je chrániť slobodu. Iste, Washington expandoval a nahromadil veľké množstvo kapitálu ľudí pre seba, ale bolo to na úkor prosperity nášho národa. Tento trend je potrebné zvrátiť.
Nepotrebujeme zase ďalší zákon o pracovných miestach, ktorý by mal Američanov vrátiť späť do práce. Politici si musia uvedomiť, že až na prijatie približne 14 miliónov ľudí, vláda nevytvára pracovné miesta. Jediné, čo vláda robí je, že brzdí vytváranie nových pracovných miest tým, že stojí v ceste a míňa zdroje, ktoré by boli inak súkromné. Preto najužitočnejšia vec, ktorú vláda može urobiť pre nezamestnanosť je v prvom rade "likvidovať" veľa z toho, čo vláda robí.
Jeden jednoduchý príklad je naša daňová politika, ktorá podporuje americké korporácie v hromadení zahraničných príjmov v zahraničí radšej ako navrátenie týchto ziskov do USA. V súčasnej dobe existuje viac ako 1 bilión dolárov kapitálu, ktorý podniky držia v zahraničí z dôvodu 35% dane pri navrátení späť do USA. Naša vláda doslova tlačí kapitál a prácu do zahraničia ktoré by mohli byť použité na zamestnanie približne 2,5 milióna ľudí u nás doma.
Biznisy vytvárajú pracovné miesta. Vláda nie je biznis. Nepotrebujeme ďalšie stimulačné alebo podozrivé zákony o práci. Nepotrebujeme vyššie príjmy - 2 bilióny amerických dolárov je dostatočne veľa na ročné financovanie štátu. Čo potrebujeme je hromadné odmietnutie vlády ako hlavného ekonomického plánovača.
Preložil: Jana Sasfaiova
sobota 15. októbra 2011
piatok 7. októbra 2011
piatok 30. septembra 2011
streda 28. septembra 2011
pondelok 26. septembra 2011
Libertariánsky program v troch krokoch
Wolf Blitzer: Ron Paul, ste lekár, takže o téme niečo viete. Rád by som vám položil nasledovnú hypotetickú otázku:
30-ročný mladý muž má dobrú prácu, slušne zarába, ale rozhodne sa neplatiť $200 alebo $300 mesačne za zdravotnú poistku. Je zdravý a verí, že ju nepotrebuje. Potom sa ale stane niečo strašné a zrazu ju potrebuje. Kto to zaplatí, ak sa napríklad dostane do kómy? Kto má niesť náklady jeho rozhodnutia?
Na túto otázku libertariáni často dávajú hlúpu odpoveď. Ich prvý impulz (bod 1) je zdôrazniť, že nikto nemá právo nútiť ostatných, aby mu platili účty z nemocnice. Síce to dáva zmysel, ale nie je to dobrý vstup do diskusie. Táto odpoveď nahliada na voľný trh ako na súčasný systém mínus štát blahobytu a implicitne pripúšťa, že načrtnutý problém je na slobodnom trhu pravdepodobný. Ďalej táto odpoveď stavia osobu postihnutú nešťastím do pozície hrozby voči slobode ostatných, nie do pozície osoby, ktorej problémy by libertariánsky prístup adresoval lepšie ako etatistický. Takáto odpoveď nahrá na smeč tomu, kto chce vykresliť libertariánov ako ľudí, ktorí chcú, aby tí, čo mali smolu umreli.
Druhý impulz (bod 2) väčšiny libertariánov je zmieniť charitu. Ich tretí impulz (bod 3), ak sa k nemu dostanú, je pointa, ktorou mali začať. Mali vysvetliť, že vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť sú výsledkom štátnych regulácii.
V poslednej prezidentskej republikánskej debate (transkript tu) prešiel Ron Paul troma načrtnutými bodmi v depresívne predvídateľnom poradí. Po prvé, vykreslenie nešťastníka ako nezodpovedej osoby:
Ron Paul: V spoločnosti, kde akceptujeme štátny blahobyt a socializmus, dotyčný očakáva, že sa o neho štát postará. ... Ale mal by jednoducho spraviť, čo uzná za vhodné, a niesť zodpovednosť. Ja by som mu poradil, aby si poistku platil, ale nútiť by ho nikto nemal. ... O tom je sloboda, niesť riziko svojich činov.
Ďalej sa Ron Paul dostal k bodu dva (aj keď stále s príchuťou bodu 1):
Ron Paul: Pracoval som v zdravotníctve pred zavedením Medicaid, na začiatku 60-tych rokov, potom ako som doštudoval medicínu. Pracoval som v nemocnici Santa Roso v San Antoniu, ktorú prevádzkovala cirkev. Nikdy sme z nemocnice nikoho neposlali preč. Proste sme sa ako spoločnosť vzdali predstavy o tom, že sa o seba vieme postarať sami a niesť zodpovednosť. Naši susedia, priatelia a cirkvi by sa toho ujali.
A až potom sa Ron Paul konečne dostal k diskusii štrukturálnych problémov spôsobených korporatistickými reguláciami (bod 3). Je dobré, že sa k bodu tri vôbec dostal, je veľa libertariánov, ktorým by sa to nepodarilo. Kôli tomu, že si to nechal až na koniec, tým ale musel prebehnúť rýchlo a neostal čas na lepšie vysvetlenie:
Ron Paul: Celý systém je dôvodom, prečo je zdravotná starostlivosť taká drahá. Náklady sú vysoké, lebo to riadi vláda. Stáva sa z toho byrokracia a vstupujú do hry špeciálne záujmy. Systém sa podlizuje farmaceutickým spoločnostiam a poisťovniam a k tomu všetkému sa pridáva inflácia. Inflácia znehodnocuje dolár. Navyše trpíme nedostatkom konkurencie. V zdravotníctve konkurencia nie je. Každý je chránený licencovaním. Mali by sme legalizovať alternatívy, nech ľudia praktizujú, čo uznajú za vhodné.
Keď si ako hlavný argument vyberiete bod 1, ľudia si budú primárne pamätať ten. Bod 3 ako dodatočné vysvetlenie zanechá v myšlienkach ľudí podstatne slabšiu stopu.
Lepší spôsob, ako zodpovedať položenú otázku, je postupovať v presne opačnom poradí. Začnime otázkou, čo spôsobuje, že človek z hypotetickej otázky je v popísanej situácii. Inými slovami, sústreďme sa na bod 3. Prečo si pacient nekúpil poistku? Lebo bola pridrahá. Prečo je pridrahá? Popíšme konkrétne spôsoby, ktorými korporatistická politika predražuje zdravotnú starostlivosť (a inak obmedzuje možnosti ľuďom v núdzi). Ak ostane čas, prejdime k bodu 2. Ak niekto nemá poistku a potrebuje zdravotnú starostlivosť, čo je najefektívnejší spôsob, ako sa k nej dostane? Dostávame sa k diskusii o tom, prečo je charita a vzájomná pomoc efektívnejšia ako štát blahobytu. Potrebujeme teda presunúť funkciu záchrannej siete od vlády k dobrovoľným spolkom.
Môžeme zakončiť tým, že mierumilovné a dobrovoľné riešenia sú nielen pragmatickejšie, ale aj morálne nadradené vnúteným vládnym programom.
Netvrdím, že vo všeobecnosti je dobré stavať konzekvencionalistické úvahy nad deontologické, záleží nad témou. V tomto prípade ale ide o tému, pri ktorej je veľmi pravdepodobné, že deontologický prístup vyvolá dojem sebeckosti a arogancie, ktorý zatieni zvyšok diskusie. A presne to sa stalo v debate po odpovedi Rona Paula.
Impulz začať s bodom 1 je strategická a rétorická chyba, ktorej sa dopúšťajú libertariáni. Nemyslím si ale, že je to len o tom. Myslím, že ide o nekompletný vzostup z pravo-libertariánskeho náhľadu (incomplete emergence from a right-libertarian paradigm). Ide o impulz pristupovať k téme, ako keby bol súčasný systém (takmer) voľný trh. Pripomienka typická pre ľavých libertariánov, že súčasný systém nie je voľným trhom a ani sa voľnému trhu nepribližuje, je spomenutá len ako dodatok. Problémom je táto vízia súčasného stavu ako taká, nie len spôsob, akým je komunikovaná.
Tento komentár nie je mienený ako výstup proti Ronovi Paulovi. Ako som spomenul, fak že sa k anti-korporatistickej pointe vôbec dostal, mu sám o sebe slúži ku cti. Jeho odpoveď na otázku o zdravotnej starostlivosti je ale dobre viditeľným príkladom rozšíreného problému libertariánov.
Pôvodný článok nájdete tu.
zdroj: mises.cz - preklad: Jakub Stračina
piatok 23. septembra 2011
štvrtok 22. septembra 2011
pondelok 19. septembra 2011
Rona Paula vítali ako rockovú hviezdu
Takto to vyzeralo na nedávnom stretnutí republikánov, kde Ron Paul
hlasovanie. President Paul!
hlasovanie. President Paul!
streda 14. septembra 2011
Prečo ekonomické pravidlá neplatia pre štát?
(zdroj: tunecedemalis11, titulky sa aktivujú stlačením CC)
pondelok 12. septembra 2011
TV reklamy Rona Paula
Môžete si pozrieť tri reklamy Rona Paula - všetky sú neotitulkované, majú jednu minútu.
A ešte dnešná nová reklama.
A ešte dnešná nová reklama.
nedeľa 11. septembra 2011
Irak vs. Líbya - Kde sú protestujúci?
Titulky sa aktivujú stlačením CC.
Ak sa Vám video páčilo, podporte na http://vybrali.sme.sk/search.php?search=ste+proti+vojne&x=0&y=0
sobota 10. septembra 2011
piatok 9. septembra 2011
Aká je správna úloha federálnej vlády?
Prominentný "otec zakladateľ" vyjadril totožné stanovisko, aké vyjadril Ron Paul na konci včerajšej debaty ohľadom správnej úlohy federálnej a štátnej vlády, ktorá sa týka sociálneho systému:
"Vláda Spojených štátov je definovaná vláda, limitovaná k špecifickým otázkam. Nie je ako vláda štátu, ktorej moci sú viac všeobecné. Charita nie je časť legislatívnych povinností vlády." James Madison
Autor: Jack Hunter
"Vláda Spojených štátov je definovaná vláda, limitovaná k špecifickým otázkam. Nie je ako vláda štátu, ktorej moci sú viac všeobecné. Charita nie je časť legislatívnych povinností vlády." James Madison
Autor: Jack Hunter
utorok 6. septembra 2011
pondelok 5. septembra 2011
OPRAVA: V noci zo stredy na štvrtok Ron Paul v debate
V noci zo stredy na štvrtok o 2:00 nášho času sa Ron Paul zúčastní debaty na MSNBC a CNBC spolu s ostatnými kandidátmi: Perry, Huntsman, Rommey, Santorum, Gingrich, Bachmann a Cain. Pred začiatkom debaty uverejním na blogu aj link, kde ju môžete sledovať LIVE.
nedeľa 4. septembra 2011
Vypnime tlačiarenské stroje!
V tomto videu nájdete aj vysvetlenie, prečo je Ron Paul
ako vyštudovaný doktor tak "namakaný" z rakúskej ekonomickej školy:)
(preložil: tunecedemalis11, pre titulky stlačiť CC)
ako vyštudovaný doktor tak "namakaný" z rakúskej ekonomickej školy:)
(preložil: tunecedemalis11, pre titulky stlačiť CC)
Ron Paul je kandidátom najviac sa odvolávajúcim na Americkú ústavu
Včera som postrehol na jednom americkom blogu, že Ron Paul sa odvoláva na Americkú ústavu suverénne najviackrát zo všetkých republikánskych kandidátov. Pri analyzovaní webstránok kampaní republikánskych kandidátov nenájdete takmer žiadne odvolania na Americkú ústavu, ktorá je tak flagrantne porušovaná, zopár odkazov cca 4 nájdete v kampani kandidátky Michele Bachman. Ron Paul má prakticky celú kampaň postavenú na boji za pôvodný výklad ústavy a dokopy sa na ňu odvoláva viac ako 40 krát, tz. že ju využíva viac ako všetci ostatní kandidáti dokopy. Na jeho stránkach je tiež možné si zakúpiť jej vreckovú verziu.
Len na margo pripájam Jeffersonom zostavenú Deklaráciu nezávislosti, pre pochopenie z akých myšlienok vzišla Americká ústava:
"Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní, že sú obdarovaní svojim stvoriteľom určitými nezscudziteľnými právami, že medzi tieto práva patrí život, sloboda a hľadanie vlastného šťastia. Že k zaisteniu týchto práv sa ustanovujú medzi ľudmi vlády, odvodzujúce svoju oprávnenú moc zo súhlasu tých, ktorím vládnu. Že hocikedy ak začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju zmeniť alebo zrušiť."
spracoval: Roman Frnčo
sobota 3. septembra 2011
Čo ak sa ľudia zobudia?
Môj asi najobľúbenejší prejav Rona Paula.
(Titulky sa aktivujú stlačením CC, preklad: Tunecedemalis11)
(Titulky sa aktivujú stlačením CC, preklad: Tunecedemalis11)
Aimee Allen - Hymna pre Rona Paula
TEXT:
Wake up! Good morning America! Rise and Shine
Zobuďte sa! Dobré ráno Amerika! Vstaň a svieť
Ron Paul! Save our constitutional rights
Ron Paul! Zachráň naše ústavné práva
Ron Paul! We're not gonna give up the fight
Ron Paul! Nevzdáme sa nášho boja
Ron Paul! Start a revolution
Ron Paul! Začni revolúciu
and break down illegal institutions
a znič všetky ilegálne inštitúcie
We don't want no war no more
Nechceme viac už vojnu
bring our boys home to our shores
Dones našich chlapcov domov
We don't want big government
Nechceme veľkú vládu
Or the Bilderberg group that pays for it
ani skupinu Bilderberg, ktorú platí
The Federal Id means a police state
Federálny občiansky preukaz je policajný štát
and Mr. Jefferson's rolling in his grave
Jefferson sa v hrobe obracia
when our names turn to numbers like 666
keď naše mená sa zmenia na čísla ako 666
according to the gospel on implantable chips
podľa evanjelia implantovaných čipov
Refrén
The Patriot Act took our liberties
Zákon o patriotizme nám berie slobody
And there's no judge and no jury
nie je žiadny súd ani porota
Tapping our phones, breaking down our doors
odpája telefóny, rozbíja naše dvere
waging on the people a civil war!
ľuďom hrozí občianska vojna!
We work 3 jobs and bring home no pay
Máme 3 džoby a žiadnu výplatu
The IRS takes it all away
všetko si berie daňový úrad
and we struggle, slave to pay the rent
my sa trápime, otročíme, aby sme zaplatili nájomné
So, Ron Paul for President
Ron Paul za prezidenta
Refrén
(hovorí Ron Paul)
Refrén
Zbor na konci spieva "Vote for Ron Paul"(Voľte Rona Paula)
Sorry, ak som niečo zle preložil :)
Kto je Ron Paul? – stručné predstavenie
Ronald Ernest „Ron“ Paul (20. srpna 1935 v Pittsburghu, Pensylvánie) je americký lékař a republikánský politik. Lékařské vzdělání získal na Gettysburg College a Duke University v letech 1957 resp. 1961 a během své vojenské služby, kterou v 60. letech absolvoval, pracoval jako chirurg u letectva. V letech 1976–1977 a 1979–1985 byl členem Kongresu za Texas. V roce 1988 se za Libertariánskou stranu ucházel o prezidentský úřad. V roce 1997 se do Kongresu vrátil, opět za republikány. 11. ledna 2007 ohlásil, že bude uvažovat o kandidatuře na prezidenta USA v roce 2008, 12. dubna svou kandidaturu potvrdil. 12. února 2008 se rozhodl svou kampaň omezit a věnovat se zajištění svého místa v Kongresu. 2. listopadu 2010 byl znovu zvolen jako kandidát Republikánské strany ve státě Texas spolu s ním uspěl ve volbách do amerického senátu i Rand Paul, jeho syn.
Názory, které Ron Paul zastává
Paul reprezentuje libertariánské křídlo Republikánské strany. Pravidelně hlasuje proti programům státních výdajů všeho druhu, čímž občas dráždí své spolustraníky. Zároveň patří mezi tzv. konstitucionalisty (ctí a obhajuje americkou ústavu), v souladu s jejímiž principy formuje své politické názory. V zahraniční politice preferuje neutralitu (je pro to neuzavírat bilaterární smlouvy s žádnou ze zemí, obchodovat se všemi). Nesouhlasí s preemptivní válečnou politikou, nemá však námitky proti obranné válce, která by byla schválena Kongresem. Hlasoval proti zahájení války v Iráku, které nedostalo podporu OSN, a kritizuje americkou přítomnost v této zemi (tvrdí, že nejen, že nepřispívá ke zvýšení bezpečnosti Američanů a naopak rozdmýchává další násilí). Se svou stranou se rozešel i v otázce USA PATRIOT Act, jednak proto, že v okamžiku hlasování neměl (jako ostatní členové Kongresu) možnost si jej přečíst, především však proto, že jej považuje za vážné ohrožení občanských svobod, zaručených Ústavou. Cení si suverenity své země coby národního státu a zastává vystoupení USA z OSN. Vyjádřil se též proti vytvoření Severoamerické měnové unie. Vystoupil i v kontroverzním dokumentárním filmu Endgame, kde odsoudil vytváření dalších obchodních unií (jako EU, Africká unie, atd.), coby další nástroj k postupnému sjednocování a spojování zemí v celosvětový superstát.
V ekonomické oblasti podporuje zrušení daně z příjmů fyzických osob (přesněji řečeno, potvrzení její neplatnosti) a většiny vládních úřadů včetně Federálního rezervního systému. V rozpočtu Spojených států by podpořil úpravy, které by vedly ke změně přerozdělování bohatství ve prospěch střední a nižší třídy; naopak nesouhlasí s vydávání obrovského množství peněz do vojenství. Ještě před krizí 2008 systematicky upozorňoval na úskalí současné monetární politiky USA, a varoval, že povede k nekontrolovatelné inflaci (současně s tím kritizoval postup bankéřů Fedu a napsal návrh sněmovny reprezentantů, která by Federální rezervní systém měla podrobit hloubkové kontrole a jeho činnost učinit více transparentní). Stejně jako Thomas Jefferson nebo Abraham Lincoln je za to, aby jediným subjektem, který má oprávnění emitovat peníze s nuceným oběhem, byla vláda (nikoli soukromě vlastněná Federální rezervní banka) a aby samotný tisk nebo ražení hotovosti nebylo zatíženo úrokem, kde současně obnos na jeho splacení by mohl být místo toho investován jinam do ekonomiky.
Je zastáncem přechodu na komoditní krytí měny, např. na zlatý standard nebo tzv. „komoditní košík“, sestávající z více komodit, zajištěný proti diverzifikaci. Své ekonomické názory opírá o tzv. rakouskou školu, jejíž představitelé propagovali mimo jiné minimální zásahy státu do ekonomiky a volný zahraniční obchod. Je odpůrcem ilegální imigrace a podporuje zvýšení ochrany hranic, s čímž mnoho libertariánů nesouhlasí. Snížení ilegální imigrace chce dosáhnout odstraněním sociálních podpor těmto imigrantům a odstraněním automatického občanství pro jejich děti.
Je pro legalizaci marihuany nebo právo na vlastnění zbraně (které má zejména v Texasu velkou tradici). Na rozdíl od většiny libertariánů se vyslovuje pro zákaz potratů, ale je přesvědčen, že aktivita federálních úřadů v této oblasti je neústavní a že tato otázka by měla být ponechána v kompetenci jednotlivých států. Stejně se staví k homosexuálnímu manželství.
Prezidentská kampaň 2007 - 2008
Rona Paula má v porovnání s ostatními kandidáty nadprůměrnou podporu na internetu. Podle jednoho z největších dosud konaných internetových hlasování v prosinci 2007 vyhrál s drtivými 62,5 procenty. Heslo jeho kampaně je Hope for America (naděje pro Ameriku), jeho příznivci však vytvořili mnohá další, např. REVOLUTION (s překocenými písmeny EVOL tak, že vytvářejí odraz slova LOVE) a jiné. Paulovi příznivci také poukazují na nedostatečný prostor, který jejich kandidát dostává mainstreamových médiích, například v televizní volební debatě republikánských kandidátů z 11. října (kdy dostal nejméně otázek a času ze všech). On-line ankety sítě CNBC, ve které Paul s výrazným náskokem vyhrál, byla odstraněna a zaujatě o něm referuje i celostátní televizní síť Fox News, jejíž moderátor Paula nejdříve nevybíravě uvedl a poté jiní komentátoři osočili Paulovy sympatizanty, že v telefonickém hlasování, které Paul opět výrazně vyhrál, hlasovali vícekrát, přestože tato hlasování jsou z pochopitelných důvodů proti opětovnému volání zajištěna. 10. října 2008 svolal tiskovou konferenci, ve které ohlásil dohodu tzv. „třetích stran“ (3rd parties, ostatní strany v americkém politickém spektru po demokratech a republikánech). Mezi zástupci těchto třetích stran byli Ralph Nader, Chuck Baldwin a Cynthia McKinney. Výše zmínění zástupci vyjádřili formální shodu a sjednotili své postoje v následujících bodech: brzký konec války v Iráku a konec hrozeb války ostatním zemím, včetně Íránu a Rusku, ochrana soukromí a občanských práv včetně odvolání USA PATRIOT Act, Military Commission Act a Foreign Intelligence Surveillance Act, žádné další navyšování národního dluhu, důkladné prozkoumání, zhodnocení a audit Federálního rezervního systému. Paul v úvodním projevu naznačil určité rozčarování v tom, že těmto otázkám mainstreamová média věnují minimální pozornost (u Fedu se téměř jedná o tabu), přestože tyto problémy jsou velmi důležité (a v případě obrovského národního dluhu rozhodující pro chod samotných Spojených států). Poznamenal též, že navzdory tomu se jimi dvě dominantní americké politické strany nezabývají, místo toho licitují o mnohem méně závažných problémech, a dohromady nenabízejí voličům alternativy pro určení toho, kterým směrem se bude vývoj v jejich zemi ubírat (dokonce byla použita asociace, že se jedná o dvě frakce jedné strany).
Rodinný život
V roce 1957 si vzal Carol Wellsovou, s kterou má pět dětí: Ronald "Ronnie" Paul junior, Lori Paul Pyeatt, Randall "Rand" Paul, Robert Paul, Joy Paul-LeBlanc. Ron Paul je též osmnáctinásobným dědečkem a pro jedno z dětí jeho vnuků i pradědečkem. Jeho bratr Wayne se zabývá sociálními otázkami Spojených států. Syn Rand Paul byl v roce 2010 zvolen do amerického senátu za stát Kentucky.
Jiné aktivity
Od začátku 80. let napsal asi deset knih, tematicky se shodujícími s postoji, které nyní prosazuje ve své kampani.
zdroj: wikipedie.cz - niektoré dáta môžu byť už neaktuálne
Úvod - Revolúcia začína
Rozhodol som sa založiť blog na počesť Rona Paula. Ide o amerického 12-násobného kongresmana z Texasu, ktorý neohrozene obhajuje pôvodný výklad ústavy USA. Na tomto blogu nájdete články a videá venujúce sa jeho činnosti a aktivitám. Budem sa snažiť priebežne Vás informovať o jeho kampani a aktivitách - nesľubujem, však najčerstvejšie informácie, skôr chcem, aby tento blog bol miestom, kde si môžete nájsť kompletne jeho činnosť v našom rodnom jazyku.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)