piatok 16. decembra 2011
sobota 10. decembra 2011
utorok 6. decembra 2011
streda 30. novembra 2011
utorok 29. novembra 2011
Pustite Rona konečne k slovu!
Kto je Ron? Ron Paul je kongresman z amerického štátu Texas, pôvodným povolaním lekár. V Kongrese funguje už niekoľko desaťročí a tento rok už po tretí raz (1988, 2008) kandiduje na prezidentských úrad USA. Od prezidentských volieb 1988 je tento dlhoročný Republikán libertariánom. Ron Paul je nenápadnou šedou myškou tohtoročných volebných debát. A tým nenarážam na farbu jeho vlasov.
Mainstreamové média, ktoré sú vo väčšine prípadov naklonené k Demokratom a ktoré tak vehementne lobovali za zvolene Baracka Obamu úspešne ignorujú akékoľvek Ronove vystúpenia či príhovory. Televízna stanica CBS v nedávnej prezidentskej debate republikánskych kandidátov dokonca zašla tak ďaleko, že z 90 minútovej debaty dostal Ron Paul priestor niečo cez minútu a pol. Niektoré média idú dokonca do takých extrémov (najmä republikánsky Fox News), že ak Ron Paul skončí v prieskumoch na jednej z prvých troch priečok, tak ani neprečítajú jeho meno. Jeden z Fox News korešpondentov ho nazval „crazy uncle Ron“. Majú pre tieto činy dôvod?
Ron je 3rd partier. Preto môže zaujať oba tábory naprieč americkým politickým spektrom. A to veľa konzervatívcom šliape na kurie oko. Ron sa ostro stavia proti akejkoľvek intervencií zo strany americkej vlády, ba dokonca odsudzuje prítomnosť amerických vojakov kdekoľvek na svete. Tým prekáža vojnovému priemyslu a obrovským korporáciam, ktoré si za ostatných desať rokov urobili z intervencií USA svoj dobre vedený a neskutočne zarábajúci biznis. Práve to je jeden z dôvodov prečo je Ron ignorovaný. Svoje rozhodnutia obsahuje výškou zdrojov, ktoré môžu Američania takýmto spôsobom isolacionizmu ušetriť z rozpočtu. Navyše stratégií nemiešania sa do vnútornej politiky iných štátov sú naklonení aj voliči. A netýka sa to len liberálnych odporcov akéhokoľvek ozbrojeného konfliktu. Radia sa k nim už aj konzervatívnejší voliči, ktorí stále považujú Spojené štáty za svetovú veľmoc, avšak vidina ušetrených peňazí z rozpočtu ich láka viacej. Ron Paul kritizoval vojenskú prítomnosť USA v Afganistane tvrdením, že ak by bola nejaká skutočne deklarovaná vojna medzi Afganistanom a Spojenými štátmi, tak USA by vedelo kto ju vyhlásil, vznikol by nepriateľ a ten nepriateľ by bol porazený. Ak sa však toto nepodarilo splniť za desať rokov, podľa Rona Paula to nie je vojna. Navyše kritizuje fakt, že tak vyspelá armáda USA nevie poraziť teroristov v Afganistane.
Kongresman Paul však nie je žiadnou soft power holubicou. Ozbrojený konflikt a použitie sily nevylučuje. Avšak legitimita takýchto krokov musí byť podmienená priamou hrozbou na USA a prostriedky môžu byť použité len na nevyhnutnú obranu a odvrátenie konfliktu.
Je pravda, že Ron oslovuje tak úzko vyprofilovanú skupinu voličov, že jeho šanca stať sa prezidentom sa nepohybuje v reálnych intenciách. Na druhej strane však môže ako 3rd partier výrazne ovplyvniť voľby 2012. A nebolo by to v histórií amerických prezidentských volieb po prvý raz. Stačí si pripomenúť meno aktivistu Ralpha Nadera a voľby v roku 2000. Nader bol demokratom a do prezidentských volieb išiel ako kandidát Green Party. Nader bol v podobnej pozícií ako je dnes Ron Paul. Rovnako bol ignorovaný a jeho zvoliteľnosť bola značne spochybňovaná. Dosiahol však obrovskej podpory zo strany Demokratov a dokonca aj známych osobností ako hercov, spevákov či politických aktivistov. V konečnom dôsledku tak odobral množstvo hlasov kandidátovi Demokratov, Clintonovmu VP Al Gorovi, ktorý prehral s Georgom Bushom len o pár hlasov. De facto tak Nader spôsobil Bushove víťazstvo.
Ron Paul musel často obhajovať niektoré svoje výroky. Napríklad v prípade, keď tvrdil, že útoky z 11. septembra si spôsobili sami Američania. Nemal však na mysli niektorú z konšpiračných teórií. Skôr odkazoval na to, že útoky na Svetové obchodné centrum sú výsledkom a „odmenou“ za americkú intervencionalistickú politiku po skončení Studenej vojny. Rovnako sa nedávno nechal počuť, že zdaňovanie je v istom spôsobe krádež. V debate o national security Ron Paul kritizoval návrh niektorých jeho kolegov – kandidátov z GOP, ktorí sú za profiling podľa náboženstva pri vstupe do USA a tým pádom za iné postupy TSA agentov pri letiskovej kontrole cestujúcich, ktorí „by mohli byť teroristami“. TSA (Transportaion Security Administration) je súčasťou amerického Homeland Security departmentu, ktorá má na starosti bezpečnosť cestujúcej verejnosti. „Rule of law by nemalo byť na úkor slobody“, tvrdí Ron.
‚Dr. NO‘ Ronald Ernest Paul oslávi budúci rok 77 rokov. Pri prípadnom zvolení by sa tak stal najstarším prezidentom Spojených štátov od čias Ronalda Reagana. Ten bol inaugurovaný tesne pred svojimi sedemdesiatymi narodeninami. Ronove šance na zvolenie len v primárkach sú minimálne až žiadne. A to nehovorím o prezidentských voľbách. Každopádne ide však o veľmi výraznú postavu, ktorá v istom zmysle ovplyvní americké voľby. A práve preto by si zaslúžil zo strany médií a politikov viacej rešpektu a priestoru pre svoje názory.
Čítajte viac: http://dusanfischer.blog.sme.sk/c/281785/Pustite-Rona-konecne-k-slovu.html#ixzz1f3CPf5cI
Európska dlhová kríza ohrozuje dolár
Celosvetová hospodárska situácia je každý deň zúfalejšia. Približne polovica všetkých amerických bánk je významne vystavená dlhovej kríze v Európe. Avšak nebezpečnejšie pre daňových poplatníkov v USA je postavenie dolára ako rezervnej meny pre celý svet a status Federálneho rezervného systému USA ako veriteľa poslednej inštancie. Ako sme sa dozvedeli z posledných odtajnených dokumentov, neťažili z toho len spoločnosti ako AIG, automobilový priemysel a rôzne americké banky, ale aj viacero zahraničných centrálnych bánk keď začali mať ťažkosti. Nič sa však nevyriešilo tým, že sa produktivita Američanov ponúkla ako obetný baránok. Grécko je určené ako prvá kocka domina k pádu v reťazci európskych ekonomík v ohrození. Skôr ako poučenie sa z odstrašujúceho gréckeho príkladu náročného verejného sektora a potápajúceho sa súkromného sektora, čo je pravdepodobnejšie od našich politikov, je prípadná záchrana európskych investorov.
USA sú relatívne len mierne vystavené ochromeným gréckym bankám, ale tie budú nasledovať oveľa väčšie ekonomiky v Európe a to bude mať vážne dopady na banky v USA. Grécko je technicky dosť malé na záchranu. Taliansko nie je. Nemecko nie je. Francúzsko nie je. Odhaduje sa, že americké banky majú viac ako bilión dolárov viazaných v rizikových nemeckých a francúzskych bankách. Vzhľadom k tomu, že nutkanie zakryť dlh ďalšími úvermi je tak silné, kolaps eura je na spadnutie. Bude Fed zodpovedný za prípadný pád amerického dolára spolu s eurom?
Najviac neúprimný aspekt príbehu o európskej kríze štátneho dlhu je, že celé ekonomiky sa zrútia ak sa nenájdu zdroje, ktoré sa vymámia od produktívnych ľudí na celom svete. To nie je pravda. Iste, pre banky prichádzajú ťažké časy, ale slobodní ľudia si vždy nájdu cestu späť k prosperite, ak politici ich nechajú na pokoji. Spoločenstvá v Grécku sa stretávajú a vytvárajú barterové systémy pretože vedia, že euro sa stáva nestabilným. Gréci sa učia ako sa zapojiť do vzájomného obchodu bez použitia meny nariadenej a ovládanej centrálnymi bankami. Inými slovami, Gréci znovu objavujú, čo peniaze v skutočnosti sú a navzájom obchodujú spôsobmi, ktoré nemožno ovládať, manipulovať, premárniť, nafúknuť a všeobecne zničiť skorumpovanými bankármi a politikmi, ktorí to umožňujú. Poľnohospodári aj tak budú pestovať obilie, mechanici budú stále opravovať autá, ľudia budú stále vyrábať veci a vymieňať si ich medzi sebou. Žiadny bankár a žiadny politik to nemôže zastaviť zničením jednej meny. Ľudia vynájdu alebo vytvoria ďalší prostriedok výmeny.
Bohužiaľ, keď sa politici snažia monopolizovať menu v zákonné platidlo, pre ľudí je stále ťažšie a ťažšie prežiť inflácie a zdanenia, ktorému sú vystavení. Bankári by sa mali podrobiť hrozivému zoškrtávaniu než aby nevinní ľudia platili za ich chyby. Tieto straty by mali byť obmedzované a likvidované, skôr ako udržiavané a odmeňované. To je jediný spôsob, ako sa z toho spamätať.
Vládny dlh je často považovaný za pevný ako skalu, pretože je podporený schopnosťou vlády násilím získať úroky od verejnosti. Verejnosť je stále viac ochotná nechať sa okrádať, zatiaľ čo bankári zostávajú celí. Nepokoje a násilie v Grécku by nám mali povedať niečo o udržateľnosti tohto systému.
Ak budeme pokračovať v zachraňovaní bánk a bankárov, aby mohli ďalej prichádzať o peniaze a ak túto záťaž prenesieme na daňových poplatníkov, je až veľmi ľahko predvídateľné, čo bude nasledovať potom.
Zdroj: RonPaul
Preložil: Jana Sasfaiova
piatok 18. novembra 2011
nedeľa 13. novembra 2011
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)